Tipy pre Vás

Stĺpikové konštrukcie pre montované rodinné domy sú v súčasnosti najobľúbenejším aj najrozšírenejším typom drevostavieb. Dôvodom je jednoduchšia realizácia, vzhľad a v neposlednom rade i cena. Montovaný dom zo sendvičových drevených panelov väčšinou nemožno rozoznať od murovanej stavby, a to zvonku ani zvnútra. Hlavnou prednosťou konštrukcie panelového systému je možnosť maximálnej prípravy stavby vo výrobe, ako aj rýchla montáž a dokončenie domu na stavenisku. Základom konštrukcie panelov je drevený rám nahrubo opláštený z vhodných veľkoplošných materiálov. Priestor medzi rámom je vyplnený tepelno-zvukovou izoláciou. Na opláštenie sa používa drevotriesková doska, OSB doska, sadrovláknitá doska, drevovláknitá doska a podobne. Drevený rám panela je konštrukčne prispôsobený vzhľadom na funkciu, ktorú plní – obvodový, priečkový, stropný, strešný, podlahový. Panely možno vyrábať s rôznym stupňom finálnej úpravy, od hrubých rámov opláštených z jednej strany veľkoplošným materiálom až po panely so zabudovanými oknami a dverami, s finálnou úpravou interiérovej aj exteriérovej strany, so zabudovanými rozvodmi. Panely môžu mať rozličnú veľkosť – od 1 200 × 2 600 mm s hmotnosťou do 80 kg, na montáž ktorých netreba ťažkú mechanizáciu, až po celostenové panely dlhé až 12 m, ktoré vyžadujú ťažkú mechanizáciu na prepravu i montáž. Pri montáži je dôležité správne vzájomné spájanie panelov, ale aj kotvenie panelov k základovej konštrukcii.

 

CLT

Čo je vlastne CLT viacvrstvový masívny panel? V stručnosti povedané, jedná sa o plošný výrobok z masívneho dreva pre nosné použitie. Vyrába sa vo veľmi veľkých rozmeroch a využíva sa pritom tiež v častiach stavby utvárajúcich interiéry ako napr. steny, strecha, strop.

 

Slamené domy

Domy zo slamy sa stavajú prakticky po celom svete, aj keď dôvody sú rôzne – v Mexiku a Číne, pretože je ich obstaranie lacné, v USA a Európe ich stavajú ľudia, ktorí chcú žiť ekologicky. Samotná stavba domu zaťažuje životné prostredie len minimálne a aj vnútorné prostredie v takom domčeku je potom vďaka hlineným omietkam príjemnejšie a zdravšie. Rýchlosť výstavby a náklady viedli do výstavby celého sídliska domov zo slamy v Bielorusku. Je určené pre ľudí, ktorí museli opustiť Černobyľ. Podobné stavby údajne vydržia niekoľko storočí, ak sú teda prírodné materiály v suchom prostredí. Druhá možnosť je, že sa jedná len o nízkonákladovú a dočasnú stavbu, ktorá bude ľahko rozoberateľná a recyklovateľná.

 

Šikmé strechy sú tie ktoré máje sklon väčší ako 7 stupňov a je možne na ne použiť skladané krytiny ako sú betónové , keramické a plechové tvarovky. Dnes najväčšie zastúpenie majú betónové krytiny od výrobcov ako sú Bramac, Teran, Tondach a ďalšie.

 

Ploché strechy poznáme s čias 70 r. keď si ich architektúra vybrala za svoje aj keď mnohý z nás tento systém zatracovali kvôli častým poruchám najme v zimnom období. Dnes sa znovu vraciame v architektúre s plochými strechami, ale nové materiály a dokonalé technológie ich spracovania nám umožňujú dať na tieto produkty dlhodobú záruku. Zakladanými produktami sú PVC krytiny známe ako Fatrafol a Kaučukové, známe pod názvom EPDM prípadne bitúmenové (asfaltové). Základom dobrej plochej strechy je správne navrhnutie a správna montáž týchto materiálov.

 

Zelene strechy

Jedným z rastúcich trendov, ktorý sa i u nás teší stále väčšej obľube, sú tzv. „Zelené strechy“. Zeleň na strešných konštrukciách má mnoho priaznivých funkcií. Z dobre založenej zelenej strechy má naviac prínos ako majiteľ, tak aj verejnosť.

Intenzívny porast na vegetačnej streche

Intenzívne strechy vyžadujú väčšiu starostlivosť a sú nákladnejšie na zhotovenie ako strechy extenzívne. Vhodné sú najmä pre veľké plochy a objekty s reprezentatívnou funkciou. Na intenzívnych strechách je možné pestovať aj úžitkové plodiny.

Extenzívny porast na vegetačnej streche

Strechy s extenzívnou zeleňou sú nenáročné na údržbu a ich cena je nižšia. Celkové náklady v tomto prípade vzrastú iba o 10% oproti streche bez vegetačnej vrstvy. Vrstva substrátu je nižšia (dochádza k väčšiemu vysušovaniu) používa sa preto nenáročná vegetácia machy, lišajníky, rozchodníky, arídne traviny …

Negatíva „zelených“ striech

Hlavnou je statika strešnej konštrukcie, ktorá môže byť narušená ťažšou vegetačnou vrstvou. Ďalej je tu nutnosť údržby vegetácie. Aspoň jeden-krát za rok je potrebné strechu vyplieť, porast ošetriť a pohnojiť. Zásadný je i výber izolačnej fólie, ktorá musí zvládať zvýšené zaťaženie vegetačnou vrstvou (prerastanie spojov).